Hrady

Liptovský hrad

Z obce Kalameny je možné podniknúť túru na Liptovský hrad, ktorý patril medzi najvyššie položené hrady v strednej Európe (stojí na vrchu Sestrč (1000m), dnes ostali z hradu len ruiny). Stál na bralách Sestrčského vrchu v katastri obce Liptovská Sielnica a dnes po ňom už takmer niet stopy. Postavili ho na mieste niekdajšieho opevneného hradiska v polovici 13. storočia a ako dokončený sa prvý raz spomína v roku 1262. Bol dôležitým pohraničným hradom pri diaľkovej ceste, vedúcej priesmykom medzi Liptovom a Oravou do Poľska, a zároveň aj strediskom liptovského hradného špánstva, neskôr i samostatnej Liptovskej župy.

Hrad bol kráľovským majetkom, no uhorskí panovníci ho často dávali do užívania liptovským županom, ktorí obyčajne na hrade aj sídlili. Roku 1279 hrad opevňovali a na týchto prácach sa museli zúčastňovať aj liptovskí poddaní. Začiatkom 14. storočia bol v moci Matúša Čáka a po jeho smrti ním vládol pravdepodobne magister Donč. Roku 1397 sa ho násilím zmocnili moravský margróf Prokop a Ladislav Opolský. Kráľovské vojsko ho len s námahou vydobylo späť, pričom hrad značne poškodili, takže ho museli niekoľko rokov opravovať. Pri tejto príležitosti sa niekoľkokrát označuje ako Veľký hrad („magnum castrum“).

Roku 1440 ho dostal do zálohu Ladislav Rikolfi, ktorému Ján Hunyady z obavy, aby sa nestal oporou jeho odporcov, rozkázal hrad rozbúrať. Keď neskôr dostali majetky hradu Pongrácovci, nechali asi roku 1453 hrad obnoviť. Po nich ho od roku 1459 mal v držbe Peter Komorovský, ktorý pokračoval v jeho obnove. Keď sa však neskôr spolčil s poľským kráľom v nepriateľstve proti Matejovi Korvínovi, tento zaujal liptovský Starhrad a nechal ho vypáliť. Od tých čias ho už nikdy neobnovili a dodnes z neho zostali iba zvyšky útočištnej veže a vegetáciou poprerastané základy. Majetky, ktoré k nemu patrili, pripojili k likavskému panstvu a hradný vrch s blízkym okolím sa stal neskôr majetkom Liptovskej Sielnice.

Likavský hrad

Z druhej strany Chočských vrchov je možné podniknúť túru na Likavský hrad. Jeho impozantná zrúcanina sa vypína nad obcou Likavka. K hradným múrom Likavy vedie na severnej strane stará hradná cesta. Prvou bránou prídeme do úzkeho podlhovastého dvora, druhou bránou popri mohutnej štvorhrannej veži do druhého dvora, resp. spodného hradu a odtiaľ do goticko-renesančného, pomerne ešte dosť dobre zachovalého horného hradu, pozostávajúceho zo štyroch budov a malého dvora. Opísať likavský hrad bolo by ťažko, tento zámok treba vidieť. Stačí len raz vyjsť si na najvyššiu jeho polohu a krásny pohľad odtiaľ zanechá v človeku nezmazateľné dojmy. Je to skutočná rozprávka, ktorú si je hodno na mieste prečítať.

Tento zámok obletuje mnoho starých povestí, ktoré sa zachovávajú medzi pospolitým ľudom. Jedna z nich rozpráva, že býval na ňom kedysi mocný pán, ktorý mal krásnu dcéru. Chcel ju násilne vydať za bohatého šľachtica, pána neďalekého hradu. Ženích bol pekný, bohatý, len jednu chybu mal, že bol veľmi bezbožný. Nelákalo zbožné dievča jeho bohatstvo, ani krása a odpudzovala ho jeho bezbožnosť. Keď sa dozvedela o otcovom úmysle, dlho do noci plakala vo výklenkoch hradu. Začul jej plač statočný šuhaj, ktorý sa vracal z roboty domov horou pod hradom. Pýtal sa krásnej dcéry pána hradu, prečo plače. Keď mu všetko rozpovedala, ponúkol sa jej, že ju vyslobodí z rúk nesvedomitého otca a odprevadí, kde len chce. Ešte tej noci vnikol do hradu, odniesol dievča a ono, keď aký je statočný i pekný, ponúklo sa mu za ženu, hoci bol len chudobný gazdovský syn. Obliekla si pekný slovenský kroj, pracovala na poli, žila v chudobe, ale bola šťastná.

Oravský hrad

Zachovalý rozsiahly hrad sa týči na strmom vápencovom brale priamo nad obcou vo výške 112 m nad hladinou rieky Orava. Hrad je národnou kultúrnou pamiatkou. Oravský hrad, kedysi sídlo Oravskej župy, vznikol v 13. storočí na mieste staršieho osídlenia pochádzajúceho asi z rozhrania letopočtov. Prvá písomná historická zmienka pochádza z roku 1267, kedy bol kráľovským majetkom. Postupne menil majiteľov. O dnešný vzhľad sa postarali Thurzovci, ktorých stavebná obnova hrad zaradila medzi významné stavby renesančného obdobia. V roku 1800 hrad vyhorel a bol veľmi poškodený. Čoskoro však bolo postarané o jeho konzerváciu a obnovu, pričom Pálffyovci (poslední majitelia) sa pokúsili o čiastočnú romantickú úpravu. Posledná a najvýznamnejšia komplexná obnova hradu sa uskutočnila až v rokoch 1953-1968. Interiér budov sa zachoval z čias gotiky, renesancie a romantizmu. Najzachovalejší je interiér kaplnky so zariadením z roku 1752. Pre odvážnych sa niekoľkokrát ročne koná prehliadka Oravského hradu pri nočnom osvetlení oživená atrakciami. Hrad hostí aj Festival ochotníckych divadelných súborov.

.